Deň pred odchodom z Bulharska sme boli posledný krát pri mori. Snažila som sa zapamätať si každý detail. Farbu obrovského, hlbokého mora, vzrušujúci ruch v hlavnej ulici plnej obchodov, vôňu čerstvého morského vzduchu, pocit horúceho, žltého piesku pod nohami, vlny lámajúce sa pri brehu. Nechcelo sa mi odísť. Dokázala by som sa tam vyvaľovať pri mori, na piesku aj celú večnosť. Navyše sa mi tam aj dobre dýchalo. Ale už mi aj začínal chýbať domov. A normálne jedlo.
V deň odchodu sme ráno do 11:00 museli všetko pobaliť, upratať izbu a potom zniesť batožinu dolu. DO odchodu sme však ešte mali čas a tak sme sa poprechádzali po uliciach a pokupovali niečo kamoškám. Prešli sme sa ešte raz okolo mora, najedli sme sa v reštaurácii a pobrali sme sa späť k hotelu. Takmer všetci zájazdníci tam už čakali.
Po chvíli prišiel nejaký ujo s autom a odviezol nám batožinu k autobusu. My sme tam museli dokráčať peši. Ale čo už. Aspoň sme sa prešli.
Všetci sme postupne nasadali do autobusu. Tentokrát som sa aj moja kamarátka sedeli po samom aby sme sa mohli dobre vyspať.
Keď bola všetka batožina naložená autobus vyrazil. Cesta nám pomaly ubiehala a ja som zaspala so slúchadlami v ušiach, prikrytá dekou, s hlavou na vankúši, opretá o okno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára